Zákon o službách zamestnanosti
5/2004
ZÁKON
zo 4. decembra 2003
o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIE
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti.
DRUHÁ ČASŤ
ÚČASTNÍK PRÁVNEHO VZŤAHU
§ 2
(1) Účastník právneho vzťahu na účely tohto zákona je
a) orgán štátnej správy,
b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 1) (ďalej len „ústredie“),
c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny 1) (ďalej len „úrad“),
d) samosprávny kraj,
e) obec,
f) občianske združenie, nezisková organizácia a nadácia podľa osobitných predpisov, 2)
g) zamestnávateľ,
h) partnerstvo podľa § 10,
i) uchádzač o zamestnanie podľa § 6,
j) záujemca o zamestnanie podľa § 7,
k) zamestnanec,
l) samostatne zárobkovo činná osoba,
m) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa tohto zákona, najmä pri sprostredkovaní
zamestnania, odborných poradenských službách, vzdelávaní a príprave pre trh práce a pri začleňovaní
znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce,
n) štátny príslušník krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o
Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskou konfederáciou 3) (ďalej len „cudzinec“).
(2) Občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a občan Švajčiarskej
konfederácie a ich rodinní príslušníci 3a) majú rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa
tohto zákona ako občan Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Voči štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a voči Švajčiarskej
konfederácii sa na účely tohto zákona postupuje rovnako ako voči členskému štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát
Európskej únie“).
(4) Cudzina na účely tohto zákona je štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie.